Marcus Morley

Marcus Morley

Rasa: Človek, neskôr Vlkodlak

Věk: 31

Dátum narodenia: 30.10.1990

Výška / Váha

185 cm / 78 kg

Faceclaim: Charlie Hunnam

Povolání: Kvetinár

Charakter:

Marcus bol od malička veľmi slušne vychovaný a spoločenský chlapec. Nemal problém sa s ľuďmi porozprávať či zažartovať, poblázniť či vypočuť. Jeho srdce sršalo dobrotou a veselosťou, kým nespoznal útrapy vojny, kde objavil svoj strach, zármutok a bolesť. Napriek tomuto všetkému ale nikdy nezatrpkol. Stále sa s ním dalo porozprávať o všemožných témach, pokiaľ ste nevytiahli na svetlo jeho spomienky, či zážitky z vojny. O tejto etape svojho života sa odmieta rozprávať a snaží sa byť ešte lepším človekom. Jeho najväčšou láskou zatiaľ ostávajú kvety ale verí, že aj jeho čas príde a objaví čaro lásky. Marcus je gurmán s vycibreným jazýčkom, preto si varí sám alebo navštívi reštauráciu, ktorá nie je z najlacnejších ale zato chuťovo rozmanitá. K dobrému jedlu nepohrdne ani dobrým vínom. Biele či červené, rosé k šťavnatému steaku je taktiež výborná voľba.

Minulosť:

Marcus sa narodil v malom meste svojim láskyplným rodičom Emme a Taylorovi, ktorý zo svojho prvého a bohužiaľ aj jediného syna mali veľkú radosť. Napriek ťažkým skúškam v ich živote, či už finančným alebo zdravotným z Marcusa vyrástol statný mladý muž. Hviezda školského futbalu, študent s ukončeným vzdelaním a vyznamenaním, vďačný a milujúci syn, čo viac si mohol v živote Marcus priať? Mal predostretú krásnu a úspešnú budúcnosť, preto ani sám spätne nechápal, prečo sa prihlásil do armády, kde strávil sedem rokov v službách svojej krajiny. Bojoval, zabíjal a prečo vlastne? Pre ideály vlády, ktorá si nevidí na špičku nosa? Videl umierať príliš veľa dobrých chlapov, priateľov, ktorý mali celý život pred sebou a ktorých mená nepoznal nik z vrchných mocností, ktoré ich do boja poslali. Sú len ďalším číslom v počte strát a dôvodom preliatych sĺz čakajúcich rodín, ktoré sa ich návratu nikdy nedočkajú. Sedem rokov, kým splnil svoju prísahu voči krajine a mohol odísť domov už natrvalo, nie len na pár dní. Matka sa tohto šťastného okamihu dožila, jeho otec však nie. Roky trvajúca choroba zvíťazila nad medicínou a starým ľudským telom a duša jeho otca sa presunula na lepšie a menej bolestivé miesto. Veril v to. S matkou od svojho návratu začal budovať ešte lepší a krajší vzťah a napriek tomu, že mu stále naznačovala, že je čas založiť si vlastnú rodinu, Marcus bol spokojný v malom kvetinárstve, ktoré jeho matke patrilo a kde ho zamestnala aby prišiel na iné myšlienky z vojny. V tých malých farebných kvetinách videl svoju nádej opäť nájsť krásy sveta aj v maličkostiach. Po dvoch rokoch sa na večnosť v pokoji a s úsmevom na perách pobrala i jeho matka. Marcus viedol ich kvetinárstvo sám, viazal kytice pre ľudí, ktorí oslavujú život, lásku ale zakaždým si najviac dal záležať na kvetoch, ktoré

slúžili ako poďakovanie za priateľstvo, lásku či službu na poslednej rozlúčke. Bol to práve krásny slnečný deň venovaný všetkým ženám, ktorý sa končil a Marcus zatváral kvetinárstvo, kde mal slušný obnos. Bolo nutné zaniesť tržbu do banky ešte v ten deň. Nebol naivný aby ich tam nechal napospas lupičom, no bol natoľko v ten deň zaneprázdnený, že si nevšimol muža, ktorý si kvetinárstvo vytipoval. Marcus nestačil zájsť od kvetinárstva ani za roh, keď ho muž napadol a snažil sa vytrhnúť Marcusovi tašku s peniazmi, ktorú mal prevesenú cez plece. Marcus sa ale nezľakol a tašku pevne zvieral, čo sa útočníkovi znepáčilo a v hneve z neúspechu vytiahol zbraň. Zaznel výstrel a Marcusova ruka povolila. Útočník s tržbou ušiel a Marcusovo telo padlo na chodník. V posledných sekundách svojho života si pomyslel, že je to tak asi aj lepšie, lenže vyššia moc mu dala na výber. Keď sa ocitol na rázcestí, mohol si vybrať. Chce to všetko skončiť a odísť na odpočinok, alebo dá životu ešte jednu šancu? Prekvapilo to samotného Marcusa, ale keď zbadal možnosť začať žiť život v inom svete, ktorý nevedie ľudské vojny, s radosťou túto možnosť prijal. Prievozníkovi toho nemal veľa čo ponúknuť, no ponúkol mu kvetinárstvo, ktoré mu ako posledné na Zemi robilo radosť a vlastnilo veľa krásnych spomienok. A zrazu sa objavil tu.