Sebastien Gentil

Jméno postavy: Sebastien Gentil

Rasa: Víla - Servix

Datum narození a věk: 759 (29) 20. 12. 1262

Výška / Váha: 188 cm / 85 kg

Povolání: Jazdec

Faceclaim: Bob Morley

Charekter:

Sebastien bol a vždy bude príliš aktívnym mužom, čo sa rôznych oblastí týka. Nemá rad úplný pokoj, pretože mu to často pripomína Časy, keď žil sám, ďaleko od sestry v dome po mŕtvych rodičoch. Je rád, keď sa niečo deje, keď sa môže do niečoho zapojiť. Samozrejme najradšej sa aktívne venuje ženským sukniam ale nebojí sa ani práce. Vždy bol predsa v záhradách usilovný a pracovitý a preto ak niekto potrebuje pomoc a je to v jeho silách, rád priateľsky vypomôže. So ženami je to ale mnohokrát ťažšie ako sa zdá. behom rokov musel prísť na mnoho spôsobov ako ktorú ženu zaujať. Klamať nevedel a preto sa u neho museli rozvinúť herecké schopnosti a taktiež manipulácia s okolitým publikom. Nie je predsa dobre sa vždy uchytiť len na jednu kvetinku, keď máte okolo seba celý záhon. Záludnosť a cieľavedomosť mu do vienka ako víle dali i vynikajúci dar reči, ktorú využíva na všelijaké obchádzanie klamstva, pretváranie pravdy do iných podôb aby všetko vyznelo práve tak ako potrebuje. K tomu jeho atraktívna tvár a sympatie a niet sa čomu čudovať, že mu ženy ležia pri nohách. V spoločnosti jazdcov či iných chlapov sa snaží správať priateľsky ale neraz ho jeho drzé poznámky, ktoré iným môžu prísť zábavné, dostane do problému. Najčastejším terčom jeho poznámok a posmeškov sa mu spomedzi jazdcov stal práve Rainier, ktorého červená tvár a pomalé avšak silné údery sú pre mrštného Sebastiena veľkou zábavou k pozorovaniu. V boji sa drží jazdcov, kým generál nerozhodne inak. Rozvážne sa vrhá do boja a snaží sa predvídať každý útočníkov pohyb aby mohol byť vždy dva kroky vpred. Je trpezlivým študentom a počas presúvania sa po miestach Faerie preštudoval mnoho kníh, ku ktorým ako chlapec nemal prístup. Dozvedá sa preto stále nové a nové veci a občas s bezpečnej vzdialenosti sleduje Danteho pokusy, ale len dovtedy aby sa nestal pokusným králikom.

Minulosť:

Sebastien Gentil sa narodil do nie moc vplyvnej rodiny usadenej na Šedom dvore, ktorá už prekvitala staršou dcérou a Sebastienovou sestrou Claire. Celá jeho rodina mala na starosť jednu z dôležitých a krásnych záhrad, ktorú spoločne s ďalšími pomocníkmi udržiavali v nádherných rozmanitých farbách a bujarej zeleni. Ako malý kučeravý chlapec sa rád preháňal popri kvetinových záhonoch, preskakoval menšie kríky a privoniaval ku kvetom ktorých vône ho dokázali aspoň na malú chvíľu upokojiť a mnoho víl lignus si pri tom zakaždým oddýchlo. Neraz sa mu totiž podarilo zle stúpiť, zničiť drahocennú prácu jednej z víl ale nik sa na neho nedokázal príliš dlho hnevať. Jeho hnedé žiarivé očká a hnedé kučery mali jednoducho čaro, vďaka ktorému sa počas svojho detstva vyhýbal tvrdým trestom. Jeho rodina mu bola blízka no najviac miloval svoju sestru, ktorá si ho híčkala ako malého anjelika. Bola vílou lignus a počas dospelosti sa pripojila k ich rodičom v záhradách a vytvárala vlastné umelecké diela. Sebastien ju miloval a obdivoval. Bola mu oporou aj v dobe, keď sa zistilo, že je vílou servix, ktorá ale horko ťažko dokáže v pôde vytvoriť malú dieru na vysadenie nových sadeníc. Sklamanie jeho rodičov bolo veľké avšak Sebastien sa im napriek tomu chcel odvďačiť za svoj život a začal pracovať manuálne, svojimi vlastnými rukami. Ako jediný chodil zo záhrad špinavý od hlavy až po päty, no vyslúžil si tak ako takú úctu. Nerozvinutosť jeho daru ho trápila a časom sa ňou úplne prestal zapodievať. Nikdy z neho nebude poriadna víla servix a nijak tomu nezabráni.

Ako plynul čas a z jeho sestry sa stala krásna a mnohými mužmi obdivovaná žena, Sebastien pochopil, že si ju musí strážiť. Neraz ale dostal od svojej sestry vynadané, že kvôli nemu ostane naocot, preto jej prisľúbil ústup. Nepovedal však na ako ďaleko, preto pozoroval mužov, ktorý sa jej prišli prihovoriť, dvoriť a pozývať ju pri svite mesiačiku na rôzne potúlky. Claire bola ale nie len pekná ale aj múdra a mnohým mužom povedala nie. Pre Sebastiena to bola ale dobrá príležitosť ako sám zistiť taje ženského srdca. Jeho sestra a jej vzťahy sa teda nevedomky stali jeho učebnicou. Rodina svojho nepodareného syna tajila v úzkom kruhu, nechceli svojej staršej dcére pokaziť možnosť na dobrý sobáš a Sebastien to chápal. Dávalo mu to možnosť vytrácať sa do ulíc mesta a trénovať svoje dovednosti ohľadom žien. Už bol dospelým, krásnym a dobre stavaným mužom. Vďaka malej skupine priateľov, s ktorými sa ako deťmi hrával bol mrštným s bojovým duchom. Neovládal žiadnu zbraň, proti protivníkovi mu väčšinou musela vystačiť hrubšia palica, no vďaka jeho šikovnosti a rýchlosti bol nepolapiteľným. Keďže stratil svoju detskú nevinnosť, muži začali v jeho peknej tvári, očiach a kučerách vidieť soka, čo bolo mnohokrát oprávnené. S pribúdajúcim vekom Sebastienovi bolo jedno, či sa líška k žene zadanej, zasnúbenej či slobodnej. Vždy jeho pletky trvali krátku dobu, ak nie priamo jednu noc, no žiadna jeho smerom nikdy nepovedala krivého slova, teda po dobu kým nezmizol otvoreným oknom.

Prešli skoro tri stáročia, jeho rodičia boli po smrti, jeho sestra v samotnom centre šedého dvora a Sebastien osamel. O sestru sa začal zaujímať sám regent šedého dvora, v ktorom napokon skutočne našla zaľúbenie a vzala si ho. Sebastien ale na ich veselke nebol. Ako utajený brat sa neraz vkrádal do ich sídla aby svoju sestru pozdravil a prehodil pár slov. Ona i jej narodené deti boli ako krásne ruže, ktoré rástli len do krásy. Jedno ich stretnutie sa mu ale skoro stalo osudným. Pri vkrádaní sa do sídla oknom na potemnelú chodbu ho prichytil sám regent šedého dvora, ktorý v ňom spoznal milovníka žien, ospevovaného i nenávideného celým šedým dvorom. Záležalo len na tom, ktoré pohlavie ste boli. Uvrhol Sebastiena do žalára kde si mal počkať na svoj trest smrti, za zneuctenie mnohých mladých žien a vytvorenie problémov v možno stovkách manželstiev. Sám Sebastien nemal ani tušenie o presnom čísle, kto by to predsa za toľko rokov počítal, so smrťou sa ale zmieriť nechcel.

Sedel s rukami zloženými na svojich kolenách, keď v tom sa pred mrežou jeho klietky objavili dvaja muži. O Jazdcoch sa už v tom čase pošuškávalo čoraz viac, nikdy však nikoho z nich nevidel, preto netušil s kým má tú česť. Muži mu ale poskytli možnosť. Buď si počká na svoju smrť do zajtrajšieho rána v cele alebo môže skúsiť šťastie v ich kruhoch. Vysvetlili mu a priznali, že ich tréning a prijatie ho môže stáť život, avšak dalo mu to možnosť zotrvať na tomto svete ešte o pár dní dlhšie. Prijal ich ponuku a zo svojej cely sa dostal. Z mesta však museli hneď zmiznúť, vedel však, že jeho sestra bude vedieť, že žije a snáď aj prežije.

Prijatie a trening u jazdcov bolo bolestivé a namáhavé avšak Sebastien konečne objavil svoju dávno nepoužívanú a nerozvinutú moc. Asper, hornina ktorá sa mu konečne po dlhom čase poddávala mu vliala do života novú iskru. Už viac nebol len nepodarenou vílou. Mnoho jazdcov i on sám si myslel, že ho hornina zabije, nestalo sa však tak. Sílil, učil sa a trenoval v boji od úplnych základov. Behom rokov sa z neho stal bojovník, nabral v ramenách i na svojom sebavedomí. Mrštnosť jeho pohybov mu neraz zachránila život a tak isto hornina, ktorá sa v jeho rukách pretvárala do tvaru zbraní, ktoré sa mu prave hodili. Jazdci sa stali jeho novou rodinou, hoci by to nikdy nepriznal, no na svoju sestru a jej šťastie myslel každý jeden deň. Čoho sa ale nikdy nevzdal bola láska k ženám. Nemohol si pomôcť, ženská spoločnosť a ich hebká pokožka ho priťahovali v každom meste, ktoré navštívili.