Francisco Harmond

Francisco Harmond

Rasa: Nefilim

Dátum narodenia: 28.8.1987 (35)

Výška / Váha: 191 cm/ 76 kg

Povolání: Lovec

Faceclaim: Francisco Lachowski

Charakter:

Francisco je osobitá povaha. Keď pomstil svojich rodičov, mal ako taký pokoj na duši a naplno sa otvoril životu v inštitúte. Naučil sa žiť v spoločenstve a aj opäť otvorene komunikovať s okolím, ale zatiaľ nepokročil až tak aby sa odvážil vkročiť do vzťahu. Má strach si k svojmu životu niekoho pripútať, keďže nikto komu jeho srdce patrilo, neprežil. Veľmi rád pomáha a rieši nezvládnuteľné situácie, ale nie vždy s úplne chladnou hlavou. Vie sa poriadne rozčertiť a vtedy je lepšie sa mu vyhnúť, hlavne pokiaľ je v tréningovej miestnosti a nechcete sa s ním utkať v súboji. Miluje vyhliadky na pokojné nočné mesto a čokoládové muffiny, ktoré nie len pre seba ale aj ostatným, hlavne priateľom alebo spolubojovníkom rád upečie. Je to jedna z jeho záľub, ktorá ostala z doby, keď sa pri otcovi po strate matky musel naučiť starať o domácnosť. Keďže sa pred životom v inštitúte trénoval v boxe a v iných bojových umeniach, preferuje boj na blízko, kde využíva strieborné karambity, ale je pripravený na všetky situácie vďaka železnému jednoručnému meču a samozrejme serafským dýkam, ktoré mal k dispozícii v Inštitúte kde ho vytrénovali na rôzne typy boja. Od dobrých bojovníkov sa vždy rád naučí niečo nové. Amsterdam je jeho srdcovou záležitosťou ale rád spoznáva nové miesta a hlavne odhaľuje nové záhady.

Minulost:

Francisco sa narodil dvom milým ľuďom Anite a Louisovi Harmondovcom, ktorí svoje jediné dieťa milovali. Zahrňovali ho láskou, neprešiel by jeden deň kedy by sa neubezpečili že ich syn v bezpečí prišiel do školy a že mu nič nechýba. Francisco ich miloval rovnako ako oni jeho, nevedel si predstaviť ako by mohol byť šťastnejší. Osud rodinke ale dlho šťastie neprial. Náhla smrť matky, ktorá bola brutálne zavraždená oboch mužov rodiny položila na kolená. Francisco mal vtedy len jedenásť rokov. Louis, jeho otec sa uzavrel pred svetom a oddal sa pijatike. Francisco sa musel naučiť ako sa o domácnosť postarať sám aj o svojho otca. Mnohokrát sa malý osamelý chlapec stal tŕňom v oku starších chalanov. Bitky a okrádanie bolo na každodennom poriadku. Francisco sa utiahol do seba a v domácnosti zavládlo úplné ticho. Dokončenie základnej školy bolo pre jeho dušu malou oslavou, pretože dostal príležitosť zmeniť prostredie. Stredná škola na ktorú ho prijali bola vo vedľajšom meste. Zázrakom sa mu podarilo otca presvedčiť aby opustili starý dom a presťahovali sa do malého bytu v Amsterdame, ktorý pre nich dvoch bude stačiť. Nové prostredie pomohlo aj otcovi, ktorý si našiel nové zamestnanie a konečne sa vo

voľnom čase zaujímal o svojho syna. Alkohol sa v byte zakázal a všetko smerovalo na lepšiu cestu. Keď Francisco skončil v škole a mal čas sám pre seba, začal chodievať na bojové športy. Majiteľ telocvične, kde trénovali boxeristi si ho obľúbil a dovolil mu trénovať za minimálny poplatok. Francisco ponuku využil naplno. Tréner si všimol chlapcovu mrštnosť a ponúkol mu tréningy s esami, dokonca postupom času účasť na zápasoch. Francisco sa ale nechce ukazovať a bojovať pokiaľ nemusel. Nebral to ako zábavu, len potrebu vedieť sa brániť. V devätnástich rokoch úspešne dokončil aj strednú školu, čo šli s otcom patrične osláviť do slušnejšej štvrte mesta. Keď sa však uvoľnený a trochu unavený poberali domov, mestom sa prehnala temná hmla. Sám Francisco si nepamätal čo sa stalo, zrazu bol odhodený silnou energiou a stratil vedomie. Keď sa prebral medzi vrecami s odpadkami začal hľadať svojho otca. Jeho srdce sa opäť zlomilo, keď ho našiel znetvoreného ležať o ulicu ďalej na chodníku. Skríkol žiaľom a sľuboval pomstu vrahom. V tom čase sa z tmavej uličky vynorili postavy v čiernych plášťoch a vo svetle lámp sa im za opaskami zaligotali netradičné meče. Francisco si pomyslel, že sa vrahovia vrátili doraziť aj jeho alebo upratať po sebe bordel. Mýlil sa však. Keď v zúrivosti zaútočil po jednej z nich uštedril mu zopár silných úderov, no ostatný spoločníci ho spacifikovali a omráčili. Opäť sa zobudil až v tmavšej miestnosti, kde okolo neho stálo množstvo ľudí, mnohý s nepeknými zraneniami. Sledovali jeho reakcie, ktoré neboli slovne pekne až kým nepredstúpil zrejme najstarší z nich, veliteľ. Vysvetlil mu, že s otcom boli v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Dostali sa do rany démonom, ktorí sa už dlhú dobu snažia ovládnuť mesto. Vysvetlili mi kto sú, lovci tieňov, ktorí sa snažia ich počínanie zastaviť. Francisco im neveril ani slovo pokiaľ sa nestal svedkom napadnutia inštitútu. Démoni boli v presile a umrelo mnoho tieňolovcov. Hrozilo, že inštitút v meste padne a preto sa rozhodli vytvoriť armádu z ľudí. Pohárom smrti ich menili na tieňolovcov a cvičili v ich boji. Francisco sa k ním pridal až vtedy, keď zistil pravdu aj o matkinej smrti. Oboch rodičom mu zabili démoni. Boli hrozbou nie len pre mesto ale aj pre celý svet. Nemal čo stratiť, v živote už prišiel o všetko dôležité. Zložil prísahu, prijal meno rodu Zilioli a osvojil si boj zo sečnými zbraňami. Napriek mnohým oddaným tieňolovcom sa mesto a inštitút nedarilo chrániť, pokiaľ nevyslyšali volanie o pomoc iné inštitúty a spoločne nespojili svoje sily. Démoni boli po dlhých mesiacoch potlačený a v meste aj inštitúte nastal pokoj. Francisco sa stal neoddeliteľnou súčasťou tieňoloveckej rodiny a v mieri zotrvali niekoľko pekných rokov. Každý deň bol ale pripravený pomáhať ďalej, preto keď sa inštitút dozvedel o núdzovom stave v inštitúte v Divine, sám sa prihlásil a odišiel priamo tam.