Desiree Clairmont-Thibaut

Dátum registrácie: 1.8.2021

Jméno postavy: Desiree Clairmont-Thibaut

Rasa: Nefilim

Datum narození a věk: 18. 11. 1999 (22)

Výška / Váha: 170 cm / 56 kg

Faceclaim: Kimmy Schram

Charakter:

Desiree je priateľskej a láskavej povahy. Pokiaľ s ňou nemáte žiadne nezhody, neobráti sa proti vám a vždy je ochotná vám pomôcť aj v najhorších časoch a to nemusíte byť jej blízka rodina ani najlepší priateľ. Poväčšine času je úprimná ale veľmi rada využíva malé neškodné klamstvá k svojmu prospechu. Je veľmi svedomitá a čo sľúby to aj dodrží. Harmonogram je jej veľkým pomocníkom ako si rozpísať a uložiť dôležité udalosti a nezabudnúť na ne. Nevadia jej hliadky naviac, pokiaľ tak pomôže niekomu dostať sa na rande včas, k dôležitej rodinnej či životnej udalosti alebo vám jednoducho prišlo nevoľno. Práve vďaka Inteligencii a komunikatívnosti by z nej bol dobrý diplomat, lenže to nebolo jej cieľom. Oveľa radšej si užívala bojisko, kde sa cítila istejšia so zbraňou v ruke. Obávala sa, že jej slovník ju môže kedykoľvek zradiť, hoci si ho neustále zlepšovala čítaním kníh a občasnými diskusiami so staršími a múdrejšími osobami. Rozhodne sa nedalo povedať že je mierumilovná. Mala rada, keď bol všade pokoj ale taktiež mala rada menší rozruch a ten občas aj sama vyvolávala. Väčšinou šlo o menšie žartíky, ktorými si zachovávala svoju malú detskú časť v sebe, ktorej sa nechcela vzdať už kvôli matke, ktorú v dospelosti už nemala a pamätala ako sa spoločne v jej detstve jašili. Vo vážnych situáciach sa snaží byť rozvážna a vnímať celé svoje okolie. Na strategických poradách sa nebojí povedať svoj názor či nápad. Verí sama v seba a vo svoje schopnosti, ktoré neustále vypracúvava do dokonalosti.

Minulost:

Desiree sa narodila v hlavnom inštitúte Švajčiarska v meste Lucern svojej matke Emme a otcovi Noahovi. Na jej príchod čakali veľmi dlho a keď sa tak stalo, obaja rodičia boli šťastím bez seba. To že nie je chlapcom otca vôbec netrápilo. Bol jedným zo špecializovaných bojovníkov na vrhacie zbrane, ktorý sa nevedel dočkať, kedy svoju malú princezničku zaučí vo svojom umení. Desiree bola bystrím malým dievčatkom, ktoré sa zaujímalo o každý detail na Inštitúte, no vyhoveli jej až po dovršení šiestich narodenín, kedy jej otec uznal, že je dosť veľká na to aby sa dozvedela v akom živote Desiree bude žiť. Ako malá to brala za dobrý príbeh z detskej knížky. Veľmi hrdo stávala pri otcovi keď mali nie len svoj tréning, ale vyučoval aj iných lovcov, či lovkyne. Sledovala ich techniky a napriek tomu, že ešte nemohla siahať po skutočných zbraniach, skúšala s drevenými replikami všetko rovnako. Keďže jej otec bol často vysielaný aj do iných inštitútov aby priučil mládež či jednotlivých jedincov vo vrhaní, v tú dobu si ju brala k sebe matka, ktorá ju učila kráse slova, etikete a diplomacii. V ich rode bola kedysi diplomacia na prvom mieste, kým sa nezistilo, že nie vždy je slovo postačujúcou zbraňou. Démonov a nepriateľov z iných rás nezastaví prednáška o slušnom správaní ani návrh o dohode. Napriek tomu bolo vždy cenné diplomaciu a moc slova ovládať.

Desiree rástla, zdokonaľovala sa v osobných súbojoch s drevenými replikami zbraní a neuveriteľne sa tešila, kedy jej do rúk otec položí skutočnú zbraň. Keď sa tak stalo, celý tréning ako keby začal odznova. Drevené repliky boli predsa len ľahšie a naučila sa vďaka ním hýbať a ovládať dĺžku a dosah zbrane, ale tentokrát musela všetko vykompenzovať aj s váhou. V knižnici mávala pravidelné hodiny ako normálny školák v meste ale i iné predmety ako napríklad Démonológiu, Kreslenie rún, spočiatku len štetcom na papier a naučila sa rozlišovať kovy a materiály. Až vtedy si uvedomila aký veľký rozdiel je keď si vezme dýku vyrobenú zo železa alebo zo striebra, keď si vezme obyčajný kov alebo serafskú dýku z Adamantia.

Veľmi skoro ich ale postihla smutná událosť. Jej milovaná matka podľahla po útoku démona, ktorý tyranizoval ženevské divadlo. Zomrelo tam mnoho ľudí ale len jeden lovec. Neumrela na mieste, kolegovia ju priniesli do ošetrovne k mlčanlivým bratom ,ktorým sa však už nepodarilo Emmu zachrániť. Desiree mala pocit ako keby stratila nie len matku ale aj najlepšiu priateľku. Dlho sa jej mnohé ženy v Inštitúte snažili matku nahradiť aspoň v niektorých možných veciach, nie len ako učiteľku ale snažili sa s ňou skamarátiť. Desiree sa však odmietala rozprávať a radšej trávila čas vo výcvikovom centre, niekedy aj v noci, keď bol jej otec preč. Raz sa ale všetko zmenilo, otec ju na najbližšej výprave za ďalším študentom vzal so sebou. Práve takto sa Desiree spoznala so svojim najväčším rivalom v živote. Mladý chlapec, ktorého taktiež cvičil jeho vlastný otec sa jej zdal smutný keď si myslel že nik nedáva pozor ale na tréningoch mal vždy vážnu tvár a snažil sa robiť každý pohyb bez chybičky. Desiree pocítila, že by mohli byť priatelia ale napokon sa zmierila s tým, že budú niečo iné. Nastalo to práve vtedy, keď si dovolila na jeho tréningu vziať do ruky vrhacie nože a v presnosti trefy na terč ho poraziť. Odvtedy to začalo a odvtedy to nekončí. Prechádzajú roky a možno sa ich otcovia dostatočne bavili a boli na svoje deti hrdý, pretože jeden druhého dokázali vyhecovať k neustálemu zlepšovaniu sa. Prišli hádky, prišli vtípky, Desiree si chlapcovu pozornosť užívala, pretože sa stalo náplňou jej života byť lepšou ako on sám. Otec jej raz totiž prezradil, že mnohý lovci ženy nepovažujú za vhodné aby sa stali právoplatnými bojovníčkami nefilim a zložili prísahu. O to tvrdšie Desiree cvičila a o to tvrdšie sa snažila docieliť aby prísahu zložila.

Všetko sa ale raz muselo skončiť. Desiree prestala s otcom chodievať do Inštitútov trénovať mladých nefilim, rástla z nej predsa už dospelá žena, ktorá chápe, že aj jej vlastný Inštitút ju potrebuje. Začala vypomáhať vo vlastných radách a hoci ešte nemohla chodiť na hliadky a bojovať, chodievala na strategické porady a vedela o všetkom čo sa v Lucerne deje. Na svoj bojový výcvik ale ani ten diplomatický nezanevrela. Postupne začínala chápať a využívať cnosti, ktoré ju naučila jej matka a neskôr ďalší lovci. Ponorila sa do kníh, naštudovala všetko čo len mohla aby jej zásoba slov bola dosť dobrá a vedela sa vynájsť v každej situácii. Nemala si to ale kde vyskúšať, len dúfala, že keď tá situácia príde, bude pripravená. Samozrejme cvičila sa pri mestských obchodníkoch a niekedy aj na samotných nefilim, no vedela, že by mohla byť ešte lepšia.

Keď nastal ten deň, Desiree bola dospelou a zložila svoju prísahu, život nabral úplne iné obrátky. Dovtedy nik nemohol tušiť akým prínosom pre nich Desiree bude, no hliadky s ňou začínali byť čoraz viac úspešné. Neraz svojim kolegom prišla na pomoc a zachránila im krk. Desiree ale nechcela žiadnu oslavovanosť, splácala im len to, čo oni pre ňu robili celé roky. Chránili ju aj celý Inštitút a ona im všetko len vracala svojim úsilím. Za posledné roky sa stala aj menším rebelom, kedy chodievala do mesta bez dovolenia a bez toho aby to niekto s Inštitútu vedel. Mala objavené svoje tajné chodníčky vďaka ktorým sa jej darilo miznúť do centra Lucernu znova a znova.