Campbell Perfos

Campbell Perfos

Rasa: Člověk

Datum narození a věk: 1.8.1983 39 rokov

Výška / Váha: 179 cm/ 87 kg

Povolání: Bývalý viceprezident policajného zboru

Faceclaim: Andrew Garfield

Charakter:

Úprimnosť, spoľahlivosť, statočnosť. Tieto tri vlastnosti by mal mať každý jeden regrút, ktorý sa do policajného zboru ktorejkoľvek krajiny hlási. Tieto tri a ešte mnoho ďalších, ktoré mimo pracovnej doby vytvára jeho charakter, snáď v tom najlepšom svetle. Presne takýmto regrútom bol i Campbell, ktorý sa už ako mladý vybral po stopách svojho zosnulého otca. Úprimnosť bola v ich rodine vyžadovaná hlavne starostlivou matkou, ktorá svojho syna vychovala v láske, pokore a porozumení. Otec do jeho výchovy zas vštepoval autoritu, pracovitosť a rozvahu. Spoločne z neho vychovali ctižiadostivého mladého muža, ktorý je oddaný svojej rodine i krajine. Postupom času ako roky ubiehali a prišiel o svojich najbližších, práca a ľudia v ich meste sa stali jeho rodinou. Vyštudoval policajnú akadémiu, počas práce a vypisovania pokút za parkovanie zvládol ďalšie skúšky aby mohol postupovať v rebríčku ďalej a tak nadobúdal i ďalšie vlastnosti. Nikdy sa nevzdával, nikdy nechodil neskoro a nikdy nikomu na pomoc nepovedal nie.

Postupom času ako začal zisťovať o svete skutočnú pravdu a jeho skutočnú farbu sa musel naučiť omnoho viac. Vďaka incidentom na pracovnej večeri s jeho kolegami zistil, že existuje svet tieňov, ktorý dokáže vidieť i vnímať. Nebol to ale svet pre každého preto jeho úprimnosť začala byť otázna. Klamstvo pre neho bolo najväčším hriechom, ktoré ale bolo potrebné pre jeho prácu a pre udržanie na žive obyvateľov mesta a pred vypuknutím paniky. Vlastne najpravdepodobnejšie by ho mali za blázna a preto sa z neho musel stať i prvotriedny klamár. Keď ste ale jeho srdcu blízky a neriešite práve jeho prácu, je to najúprimnejší človek na svete.

Minulost:

Campbell Perfos sa narodil v malom mestečku na území Luxemburska, počas jedného zo slnečných dní. Možno už to bolo pre jeho život predpoveďou, že ho povedie v láske a šťastí, napriek strastiam, ktoré sa mú budú znášať pod nohy. Už prvou bolo práve to, že bol dieťaťom nechceným a preto ho mladá mamička nechala v nemocnici krátko po jeho narodení. Sestričkám neostávalo nič iné ako dieťa umiestniť do rúk sociálnych pracovníčok, no keď už malo dôjsť k predaniu malého chlapčeka, jedna zo sestričiek, ktorá sa so svojim manželom už dlhé roky a zbytočne snažili o dieťatko, si ho vzala do svojej opatery a po súhlase jej manžela sa stali Campbellovými adoptívnymi rodičmi.

Pred dospievajúcim Campbellom nič nezatajovali, vedel, že bol adoptovaný a vedel i to, že ho jeho rodina ľúbi nadovšetko na svete. S matkou po škole trávil veľa času pri domácich prácach, pretože jeho otec ho naučil si ženy ctiť. Sú našimi matkami, ženami, dcérami, ktoré treba pred krutosťou sveta chrániť a práve táto žena si zaslúžila ešte oveľa viac. Sama prikladala ruku k záchrane ľudských životov, dennodenne sa starala v nemocnici o chorých a bezvládnych, preto si zaslúžila rovnakú lásku a opateru, ktorú tak rada poskytovala iným.

Campbellov otec bol naproti tomu mužom zákona, ktorý svoju prácu miloval, pretože pomáhal svojej žene aby sa jej do rúk zranený dostali včas a taktiež aby ich bolo čo najmenej. Nikdy za svojej služby nemusel použiť zbraň až do chvíle keď miestny butik prepadol hlúpi mladík a dve zbrane obrátene proti sebe vystrelili v ten istý čas. V ten deň vyhasli dva životy a plakali dve rodiny. Celé mesto smútilo ale len tí najbližší pociťovali vo svojich srdciach prázdnotu.

O pár rokov Campbell nastúpi na policajnú akadémiu s hrdosťou a spomienkou na svojho otca, ktorý položil život v službe a obrane občanov. Nechcel sklamať ani jeho a ani nikoho iného, preto sa postupne dostával od pokút za parkovanie z jedného oddelenia na ďalšie a získaval stále nové a nové vedomosti. Rád sa učil novým veciam, pretože ho to robilo chytrejšieho od nepriateľa. Riešenie vrážd nikdy nebola príjemná záležitosť, cítil ale zadosťučinenie, keď si správna osoba sadla za mreže a utli tak ďalšie chápadlo zla v tomto svete.

Bol to práve deň jeho povýšenia, keď sa spoločne s kolegami ocitli na večeri v miestnej reštaurácii, no nedávali si cukrom poliaté donuty, či kelímkovú kávu. Táto večera stála minimálne polovicu Campbellovho starého platu ale chcel sa kolegom poďakovať, že pri ňom po celý čas stáli a vďaka nim sa dostal až na ich veliteľa. Osud im ale neprial pokojný večer a vlastne chcel skoncovať i s pokojným spaním samotného Campbella, keď sa cez výklad dovnútra vrútil vlk a za ním pobledlý muž s krvou okolo úst. Behom pár minút bola reštaurácia zničená, zásobníky Campbella i jeho kolegov prázdne a muž v čiernom kabáte a krvavej bielej košeli stále stál naproti nim a hľadel na mŕtve telo vlka. Nevedel si vysvetliť ako je možné, že muž sa pod paľbou neskácal k zemi, ale oveľa väčšie prekvapenie pre neho bolo to, že telo vlka sa premenilo do ľudskej podoby. Campbellovo srdce vynechalo úder, keď spoznal v hnedovlasej žene svoju adoptívnu matku. V jej modrých očiach už neiskril život a práve toto zistenie ho priviedlo k najnerozvážnejšiemu konaniu za celý jeho život. Rozbehol sa proti neznámemu mužovi, ktorý ho len rukou odsotil o desať metrov ďalej a unikol v tieňoch noci. V ten večer stratil Campbell matku i časť svojho tela, keď po náraze na stôl musel byť okamžite hospitalizovaný a operovaný. Prišiel o obličku, zlámal si štyri rebrá a od ucha sa mu po krku tiahla dlhá jazva. Myslel si, že už nikdy na pravé ucho počuť nebude ale čas uzdravil všetky rany a i sluch sa mu napokon vrátil do normálu. Jazvy ale ostali ako spomienka a pripomienka toho, že sa musí snažiť viac. Ešte nepoznal všetko z tohto sveta, musel sa dozvedieť pravdu, ktorú mu kolegovia s rovnakým darom zraku napokon aj poskytli.

Zrazu akoby sa objavil v úplne inom svete. Dozvedal sa o nadprirodzene, o démonoch, anjeloch, lovcoch i čarodejoch. Informácie o upíroch a vlkodlakoch mu pomohli pochopiť čo sa v ten večer vlastne skutočne stalo a kým dovtedy nevidel žiaden problém v tom, že si matka v deň splnu brala dvadsať štyri hodinové služby, teraz pochopil ich zásterku. Nikdy sa nedozvedel, či jeho otec vedel o tom, že matka bola vlkodlak, majetok po nich oboch ale využil pre dobročinné účely ich mesta. On sám sa vybral stúpajúc po rebríku ešte vyššie až sa v policajnom zbore vyšplhal na post viceprezidenta v tridsiatich piatich rokoch. Pri prísahe sľuboval zmeny, odhalenia a pravdu, ale zlé ruky mafie boli rýchlejšie a ešte v ten istý rok sa ho zbavila. Jedna guľka do hlavy a Campbell sa zrazu ocitol na úplne inom mieste.

Prievozník, ktorý s ním ostal na pohupujúcej sa loďke mu dal na výber. Vedel, že jeho srdce nie je čisté ale je v medziach úprimné a dobré. Dal mu možnosť druhej šance, v inom svete, s inými ľuďmi, ktorý rovnako ako na Zemi potrebujú ochranu. Povedal mu pravdu o tom, že Divine je celkom iné, oveľa nebezpečnejšie a hoci Campbell nevedel, či sa bude schopný k ochranným zložkám pridať okamžite, súhlasil. Jediné čo mohol na výmenu obetovať boli pamätné fotografie jeho rodiny, ktoré neustále nosil u seba ako talizman a pripomienku kým ho jeho rodičia naučili byť. Koho z neho chceli vychovať. Uchoval si ich tak len v spomienkach a desil sa dňa, kedy ich tváre nadobro zabudne.

V novom svete, na novej zemi vykročil poverčivo pravou nohou a vydal sa túlať neznámymi miestami. Nemohol však brániť niečo čo nepoznal, preto sa rozhodol na pár rokov utiahnúť do úzadia, pracovať ako obyčajný úradník na policajnej stanici, nikomu nepovediac kým na Zemi v skutočnosti bol. Nikomu okrem jednej ženy, ktorá ho prijímala a ktorá mu splnila želanie a dala mu prácu, kde sa môže veľa dozvedieť a pritom držať v ústraní do chvíle, kým sám nebude pripravený postaviť sa zlu zoči voči.