Alice Daumier

Jméno postavy: Alice Daumier

Rasa: Démon

Datum narození a věk: 17.05.1686, 336 (28)

Faceclaim: Emma Stone

Výška / Váha: 168 cm / 60 kg

Povolání: Architekt

Schopnosti: ovplyvňovanie pocitov, navštevovanie snov, plnenie želaní

Charakter:

Bezcitnosť je to čo jej ako démonovi vlialo do tela novú chuť žiť. Nebola takmer ničím obmedzovaná, nikomu okrem samotného pána pekiel sa v Divine zodpovedať nemusela a naopak ostatný sa pred ňou klaňali. Chamtivosť ju priviedla k peniazom, prefíkanosť k bohatstvu. Je to však majetníckosť, ktorá v nej stále prevláda. Keď si vyhliadne svoj cieľ a ten jej dovolí sa s ním pohrať či už hranými citmi, hranou oddanosťou a náklonnosťou, ponecháva si ho čo najbližšie pri sebe, ale len na istý čas. Po jeho vypršaní sa sama rozhodne zda má daná osoba ešte nádej na život alebo ho zbaví trápenia a sama mu ho vezme. Prešla si mnohými strasťami a ešte viac ich pre okolie vytvorila. V podsvetí ju môžete poznať pod menom víla kmotrička, no pre civilov a menej oboznámených je to sebavedomá, cieľavedomá a termíny dodržiavajúca podnikateľka. Potrpí si na luxuse, jej jazýček je vyberaný ale čo sa týka zábavy a uspokojenia, nie je vyberavá. Pokojne si k sebe na jeden bok pritiahne muža a k druhému ženu, ktorej dopraje všetko čo v danej chvíli uzná za vhodné. Blízko k sebe si však pustí len málokoho. Nedôveruje nikomu len sama sebe, pretože sám život ju naučil, že väčšej pravdy niet ako v sebe samej. Rada sa odviaže, rada sa pomstí a jej krutosť mnohokrát nepozná hraníc. Zlomyseľnosť ju núti stále a stále podkopávať autoritu i životnú úroveň spodiny. Veľmi rada manipuluje chudákmi a núti ich želať si veci ktoré ani nechcú, len aby získala ich dušu, či projekt pre svojho klienta. V živote nepohla ani prstom vo svojej práci, všetkými desiatimi ale brala peniaze, ktoré jej boli platené.

Minulost:

V takmer presnej polovici sedemnásteho storočia sa na Talianskom vidieku ozval plač, ktorý pre dvoch ľudí znamenal počiatok najkrajších chvíľ v ich živote. Malá Alicia sa narodila do rodiny obchodníka slušných pomerov, kde ženy hrali úlohu manželky v domácnosti, šperkom svojho manžela v spoločnosti a samozrejme nástroj na plnenie jeho želaní. Jej otec bol milým človekom, ktorý svoju rodinu miloval nadovšetko, to sa ale nedalo povedať o ostatných mužských členoch. Keď mladá Alicia vyrástla do neskonalej krásy, uzavretím manželstva pomohla otcovi rozšíriť ich podnik založený na lodnej preprave korenín a mnohých ďalších ťažko dostupných vecí, po ktorých v Taliansku túžil každý.

Týmto konaním sa ale mladá Alicia dostala pod ruku o niečo staršiemu mužovi, ktorého sa ako mladá idealistka a romantička pokúsila milovať. Prehliadala jeho kruté náznaky jeho povahy i zachádzanie so služobníctvom. Prehliadla i odmerané správanie voči nej samotnej, pretože si ho chcela idealizovať a možno ho primeť k zmene. Ju vychovávala láska ale tento muž akoby nemal ani tušenie čo to slovo znamená. Často navštevoval jej izbu len za účelom vlastného uspokojenia až neskôr to bol zámer splodiť vlastného potomka. Chcel evidentne konečne zamestnať nudiacu sa manželku dieťaťom, čo sa im ale nedarilo. Nerobili si s tým ani jeden príliš veľkú hlavu, kým rodine jej manžela neskonal otec, hlava celej rodiny a spolumajiteľ obchodu Aliciinho otca. V závete jasne uviedol, že jeho dokumenty o obchodných lodiach a právo s nimi narábať dostane ten syn, ktorý ako prvý splodí potomka. Od toho dňa sa dvere na izbe Alicie otvárali aj niekoľko krát za deň, strácala energiu i svoju milú povahu, pretože potomka sa im splodiť nedarilo. Jej manžel sa preto začal obracať i za služobníctvom, ktoré si bral necudne i pri stenách chodby a dával tak Alicie jasne najavo, že je na nič. Že ako manželka zlyháva.

Zronená Alicia preplakala mnoho dní i noci, kým ju jedna zo starých slúžiek, ktoré sa vyhli pánovej pozornosti, neprišla utešiť. Taktiež sa nemohla pozerať na to čo sa v dome deje a dodala jej poslednú nádej. Spoločne ešte v noci zašli do tmavých uličiek prístavného mesta, kde sídlila žena, ktorá plnila želania. Alicia dosť pochybovala o pravdivosti týchto slov, avšak nemala čo stratiť a zaklopala na jej dvere z temného ebenového dreva. Otvorila jej žena krásna s bujnými čiernymi vlasmi, štíhla v páse a len čo v očiach zbadala jej zúfalstvo, pozvala ju dnu, ponúkla nechutným nápojom, ktorý jej pomohol sa upokojiť aby jej mohla porozprávať svoje strasti i želania. Nič viac si neželala, len priviesť na svet syna, ktorý by jej manžela uspokojil a vrátil všetko do starých, i keď nie práve šťastných koľají. Žena si ale za službu zažiadala priveľa. Chcela jej dušu ale sľúbila jej syna statného, zdravého a s jej kvalitami, ktorý raz v živote určite prerazí. Vidina lepšej budúcnosti pre seba i svojho syna, Alicia ponuku prijala. Samou krvou sa podpísala na pergamen a výmenou za to dostala sklenenú fľaštičku s červeným tekutým obsahom. V tú noc sa Alicia so svojim manželom ešte stihla zblížiť posledný krát, pretože viac o ňu neprejavil záujem. Všetko sa ale rázom zmenilo v jeden mesiac, keď Alicii doktor oznámil tehotenstvo. Zrazu bol nežnejší, bol ohľaduplnejší ale stále s ňou netrávil dostatok času, ktorý chcela. Bolo to pre ňu ako sen a hoci svoju dušu už nevlastnila, nebanovala nad svojim rozhodnutím.

Mesiace sa míňali a Alicia porodila krásneho zdravého syna. Rodina bola pokope, jej manžel dostal po čom túžil, dedičstvo bolo právom prepísané na jeho meno a malý chlapec túžil po pozornosti svojho otca, keďže matkinej mal dostatok. Lenže ako Alicia ani malý chlapec sa jej nedočkal. Nevšímal si ich, často dni nechodil domov a raz pri večernej prechádzke domom zbadala ako sa v kuchyni baví s mladou kuchárkou a jej malým synom. Mohol byť vo veku Aliciinho syna, no tento sa väčšmi podobal na jej manžela. Rovnaké vlasy ba i oči. Zlomená Alicia v ten večer prišla o život rukou vlastného manžela, keď sa ho pokúsila udrieť. zahrdúsil ju a to bola chvíľa, kedy si ju našla žena so zmluvou v ruke.

Dvanásť dlhých rokov si vytrpela v pekle za svoje želanie, za svojho syna, ktorý bol aj tak až druhým v poradí. Len čierna entita nič viac z nej neostalo. Žiadne city, láska ani iné bláznovstvá, ktorých sa tak za svojho života držala. Bola oddaná svojmu pánovi a keď ju napokon vyslal späť na Zem, vrátila sa do domu, kde v jej posteli a pri jej manželovi ležala slúžka. Sladkými slovami pri jej úšku ju presvedčila k tomu aby jej zvolila vstup do jej tela a keď sa tak stalo, žena stratila kontrolu nad svojim telom. Oči jej potemneli, úsmev na perách bol krutý a samoľúby a v ruke už behom pár minút držala nôž na otváranie dopisov. Muž skonal ako prvý s jej rukou na svojom krku, kde mu vytekala krv po prebodnutí. Jeho pohľad bol prekvapený, svoju skutočnú vrahyňu ale nespoznal. Keď naposledy vydýchol, s nožom sa vydala ďalej. Našla krásne útulnu

a veľkú izbu mladého muža, ktorý spal vo svojej posteli a behom chvíle v nej našiel i svoju smrť. Druhá izba, ktorá už bola skromnejšia, patrila taktiež mladému mužovi, ku ktorému sa s nožom načiahla, lenže prebudil sa. Jeho modré oči, ktoré pred mnohými rokmi sama vlastnila ju donútili ustrnúť v pohybe. Nezabila ho, zabila telo v ktorom sídlila a ako čierna entita sa vydala hľadať si niečo zaujímavejšie, v čom dokáže prežiť a ukázať sa svetu.

Behom rokov menila mnoho tiel, mien i miest v ktorých sa zdržiavala, nakoniec ostala pri oslovení Alice. K svojmu synovi sa už nepriblížila a žila vlastný život bez emócii. Za nejaký čas sa dostala do Divine, kde posadla telo slabej ženy, ktorá pred nemocnicou krvácala, evidentne po napadnutí iným démonom. Svojím vstupom jej zachránila život, no myseľ potlačila na úplný koniec. A odvtedy si nažíva tu, vybudovala si vlastnú firmu a svojou schopnosťou plniť sny ostatných k sebe láka klientov. Tí ktorí ale nevedia s kým majú česť s ňou obchodujú peniazmi ako s úspešnou architektkou, ktorej majetok sa každý rok navyšuje o nehorázne kopy peňazí.